• Hlavná stránka
  • Obrázky
  • Videa
  • Pesnicky
  • Zaujímavosti
  • Akcie

go

SHERPA BAND

     V jeden letný augustový večer sa na akejsi horskej chate stretlo niekoľko ľudí, ktorí si tam povedali svoje áno. Napadla Vás ako prvá svadba? Nemala som tým namysli nič, len osudné rozhodnutie niekoľkých nadšencov hôr, ktorí spečatili svoj „zväzok“ prostredníctvom hudby a zábavy. Ich životy dodnes ovplyvňuje toto rozhodnutie, pretože vytvorili (vtedy o tom ešte nevedeli) skupinu, ktorú ľudia zbožňujú. Vedia hrať všetko pre všetkých, s radosťou pre radosť... Je to zážitok pre nich i pre ľudí, ktorí ich počúvajú. Vytvorili si spoločný názov- Sherpa band.

    Tí, ktorí sa aspoň raz v živote stretli so slovíčkom sherpovia, netreba nič viac hovoriť. Ostatným ale objasníme toto slovíčko. Muži, svalnatí a silní, plní odhodlania, nosia na svojich ramenách ťažké bremeno. Myslí sa tým obrovský ruksak vážiaci aj nad 100 kilogramov, ktorý vynášajú na hory do najvyšších kopcov, či už ako pomocníci horalov alebo na chaty, obrovské množstvo potravín a iných potrebných vecí. Kde sa nedajú doviezť potraviny akýmkoľvek dopravným prostriedkom, nastúpia sherpovia. A niekedy len tak, aby sa táto tradícia nevytratila, poriadajú sa rôzne súťaže, kde sherpovia vynášajú svoje náklady do výšok. A čo má spoločné názov kapely s touto skutočnosťou? Svoje nástroje si vynášajú na kopce sami. Nie je to sranda, taká tuba, ktorá váži 10 kilogramov dá neraz riadne zabrať aj takému veľkému chlapovi, akým je čestný kapelník oslobodený od nástrah svojej funkcie, maskot a zároveň „zakladateľ“ skupiny, Vilko Koprda. Pochádza z okolia Zlatých Moraviec, kde ho aj zasvätili do tajov hudobného kumštu. Keď sa nevenuje svojej muzikantskej kariére v Sherpa bande alebo svojim deťom v pohodlí domova v Žiline, plní si svoje riaditeľské povinnosti vo vývojovom stredisku.

Jednu z hlavných funkcii v Sherpa bande vykonáva Maťo Noga. Vybavuje totiž koncerty, zábavy na ktorých „Sherpáci“ hrávajú a zabávajú sa. Pochádza zo Žiliny. Okrem toho stíha pracovať ako vyštudovaný profesionálny hudobník v dvoch  orchestroch v Bratislave. No a samozrejme nesmiem zabudnúť spomenúť jeho dôležitú hudobnú funkciu v Sherpa bande, kde je nenahraditeľným hráčom na pozaunu, alebo slangovo povedané, na trombón.

Medzi Sherpákov patrí aj jeden z dvoch profesorov v kapele. Reč je o saxofonistovi Markovi Pastírikovi. Detstvo prežil v Turčianskych Tepliciac, momentálne pôsobí v Žiline ako profesor saxofónu na žilinskom Konzervatóriu, je vynikajúci aktívny hráč, skvelý aranžér a multiinštrumentalista. Okrem Sherpabandu má ďalšie 4 aktívne formácie zamerané na jazzovú, ethno ale i klasickú hudbu. Je jedným z kapelníkov žilinského Big Bandu a popritom všetkom stíha študovať na Akadémii umení v Banskej Bystrici hru na saxofóne. S Maťkom Nogom sú dôležitou melodickou zložkou Sherpa bandu.

Igor Gajan, druhý z profesorov v kapele, je hráčom na akordeón, ktorý aj vyučuje na Konzervatóriu. Je vyštudovaný profesionál pôsobiaci v Žiline, kde zakotvil po svojich muzikantských potulkách svetom.

V neposlednom rade treba spomenúť i najdôležitejšiu a zároveň najkomplikovanejšiu zložku kapely, hráčov na bicie. Nie je totiž len jeden hráč, sú traja a pravidelne sa striedajú. Keď jeden nemôže, zastúpi iný, preto treba spomenúť všetkých troch. Peter Bohúň alias Bubo je riaditeľom elektro – inštalačnej firmy, je šikovný maliar a ešte šikovnejší bicista v Sherpa bande. Libor Cabejšek je okrem ďalšieho člena kapely profesionálnym hudobníkom v orchestri a popri svojej muzikantskej kariére je majiteľom baru a barmanom a DJom .

Bicistickú trojku dopĺňa Maťo Králik pochádzajúci z Rajeckých Teplíc, ktorý vyštudoval hru na lesnom rohu na Konzervatóriu, momentálne študuje v Bratislave Hudobnú réžiu, popri tom sa venuje rôznym hudobným nahrávkam vo svojom vlastnom nahrávacom štúdiu a pôsobí tiež v niekoľkých ďalších hudobných formáciách v hre na bicích nástrojoch. Všetci traja majú ale niečo spoločné a to fakt že hrajú na bicie zo zábavy, čo je pri počúvaní a pozeraní viac ako zrejmé.

      Samozrejme kapela neexistovala v tejto zostave hneď od začiatku. Počas takmer dvanástich rokov fungovania kapely sa vystriedalo viac ako 15  hráčov. Po prvom, ešte neoficiálnom koncerte na Chate pod Rysmi v lete 1996, nasledujúce 2 – 3 roky sa ich pôsobenie presúvalo po množstve chát a horských hotelov vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Roku 1998 Sherpaband cestoval do Talianska na koncert do oblasti Adamello na chate Rifugio di Garibaldi. Následne sa črtali koncerty a horské zábavy v Českej republike, jednou z nich, ktoré treba spomenúť, bola akcie v lezeckej lokalite Adršpach. V lete roku 2007 sa okrem každoročne organizovaného slovenského festivalu Pohoda aktívne zúčastnili Jazzového festivalu v Uherskom Hradišti. Sherpaband cestoval tiež do Nemecka na svetovú výstavu remesiel. Každoročne hrávajú na Martinských Holiach na akcií Telemarkistov, a na známom lezeckom zraze v  Súľovských skalách v Súľove, kde už patria k „inventáru“ akcie. Aby som sa vrátila do Tatier, hrali na  takmer všetkých vysokotatranských chatách, na niektoré sa aj pravidelne vracajú.. Tiež musím spomenúť 3 slovenské rekordy- koncert na najvyššom mieste (na Gerlachu), koncert na najnižšom a rekord s najväčším prevýšením za 24 hodín. Guinnessova kniha rekordov si tiež mohla Sherpaband zapísať do svojej kroniky, ale neuznala rekord.


„My sa bavíme. Keď sa chcú ľudia baviť, môžu sa tiež.“


  Tak znie motto kapely, ktoré na jednej zo Sherpáckych akcií vyslovil čestný kapelník Vilko. Ich repertoár totiž pozostáva prevažne z aranžov pesničiek takých známych kapiel, ako sú Pink Floyd, Europe, Queen,  najznámejšie slovenské hity, niekoľko populárnych jazzových štandardov, vlastných pesničiek a na zábavách tiež nevynechajú ani v súčasnosti veľmi žiadaný žáner balkánskej ethno hudby. Pre niektorých sú takéto akcie príjemným zaspomínaním si na časy mladosti prostredníctvom hitov zo 70.-tych a 80.-tych rokov, mladí a tí, ktorí vládzu niekoľko hodín tancovať a zabávať sa, môžu s najväčšou pravdepodobnosťou počítať v nasledujúce ráno so svalovicou a vyspievanými hlasivkami. Sú to jedny z tých príjemnejších následkov po takýchto zábavách. A keďže hrajú akusticky bez akýchkoľvek výdobytkov zvukovej techniky, decibely sú príjemné a neškodia sluchu ako väčšina hudobných koncertov, kde človek nepočuje ani vlastné slovo.

Ľudia, ktorí ich volajú na zábavy, niektorí aj opakovane, majú zaistenú dobrú náladu v priebehu celého večera. Tí, ktorí Sherpákov počuli v akcií, vedia, o čom hovorím. Na týchto chlapcov sa jednoducho nedá zabudnúť.

Viki Kovalčíková